
Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš...spadneš do nej rovno miliónkrát
" Ak sa prichytíš, že ospravedlňuješ sama pred sebou niekoho správanie stále dookola a pýtaš sa, či ťa ten človek vôbec má rád, už len tvoja otázka, by ti mala byť odpoveďou. Ľudia nie sú komplikovaní. To my sme si obľúbili slovo komplikovanosť. Skrývame do neho to, že niečo nefunguje. Veci sú vždy jasné. To len my máme strach ich vidieť jasnými, pretože pravda sa nám občas nepáči. Lenže to na nej nič nezmení. "
Nikdy som nebola žena, ktorá nič necíti. Do všetkého vždy idem na 100%. Keď mám z niečoho radosť, prežívam ju úprimne na 100%. Keď mám z niečoho obavy, analyzujem ich na sto percent.
A práve to v mojom živote spôsobilo už nejeden problém. No vždy som sa otriasla a šla ďalej. Silnejšia, múdrejšia a s úsmevom na perách. Veď, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Napriek všetkým sklamaniam, napriek tomu, že doba je taká aká je, verím tomu, že niekde na konci celej tej púte existuje tá pravá osoba. Osoba, ktorá prinesie do života svetlo už len tým, že je. Osoba, o ktorej citoch nebude treba nikdy pochybovať. Osoba, ktorej, keď dám celých svojich sto percent, budem vedieť, že sú u nej v dobrých rukách. Pretože niekoho ľúbiť znamená dať mu silu ťa zničiť. Zničiť ťa šibnutím čarovného prútika. Ale zároveň to znamená dôveru, že tá osoba to nikdy neurobí.

A práve tá dôvera je kľúčová. Nedá sa budovať vzťah s niekym, komu nedôveruješ. Nedá sa budovať vzťah s niekym, komu sa bojíš dať tých svojich 100%. Nedá sa ísť do vzťahu len na 50% a čakať, že z toho bude láska na celý život. Risk je zisk. Možno takto získaš lásku na celý život a možno ponaučenie na celý život. No budeš vedieť, že si dal do toho všetko. Budeš môcť s čistým svedomím odísť, ak to náhodou nevýjde.
Mohlo by to vyzerať, že som zasnená idealistka, ktorá v živote nezažila sklamanie a nezažila ten otrasný pocit, keď niekto roztrhal jej vnútro na tisícky kusov. Opak je však pravdou. Roztrhal. A nie jeden krát. No zakaždým si dám záležať, aby som všetky kúsky starostlivo poskladala na svoje miesto ako puzzle a oblepila lepiacou páskou. Zakaždým je to síce ťažšia a ťažšia robota, no nikdy si nedovolím vzdať to a zatrpknúť na celý svet.
" Verím tomu, že všetko v živote sa deje z nejakého dôvodu. Každý človek v našom živote je buď testom, trestom alebo požehnaním. Každý do neho prišiel z nejakého dôvodu. Niekto má v ňom ostať na celý život a niekto len spôsobiť búrku, ktorá nás má posunúť ďalej."
Nemá preto zmysel stavať si okolo seba barikády a vyhýbať sa akýmkoľvek citom. Sme predsa ľudia. Cítime, teda žijeme. Ale sama mám s týmto obrovský problém a málokedy sa naplno dokážem niekomu len tak otvoriť, ale ak si niekto vydrží ten neskutočne dlhý proces získania si mojej dôvery, odmena je naozaj plných 100%.
No na druhej strane treba poznať svoju hodnotu. Treba vedieť, kedy má zmysel ostať a bojovať a kedy treba odísť. Keď ty dávaš do niečoho celých svojich sto percent a odpoveďou z druhej strany ti je len chlad, pohŕdanie, či zahrávanie sa s tebou, utekaj, čo ti nohy stačia. Utekaj skôr ako ťa tento človek stihne úplne zničiť a spraví z teba ruinu, ktorá sa bude báť v budúcnosti vložiť do nového vzťahu všetko. Nedovoľ nikomu, aby znižoval tvoju hodnotu a užíval si z teba to najlepšie, pokiaľ on nie je ochotný ti poskytnúť to isté. Otvor oči a zachráň to pekné, čo v tebe ešte ostalo. Zachráň to a odlož to pre niekoho, kto si to zaslúži. Bude to bolieť a nebude to ľahké. No nedovoľ niekomu, aby v tebe zabil to žiarivé slniečko, toho optimistu, čo sa teší z každého nového dňa. Možno budeš mať pocit, že si prišiel o všetko. No odpustiť a bojovať ďalej sa dá raz, ale nie pravidelne a naveky. Možno teraz ťa to bolí, ale v kútiku duše vieš, že si urobil dobré rozhodnutie a raz zaň budeš vďačný.

Pretože, keď vieš, kedy stojí za to bojovať a kedy treba už odísť, znamená to, že máš rád sám seba a vieš, čo od života chceš.